Podlahové vykurovanie je sálavé a teplota vykurovacieho média je rovnomerne rozložená v celom priestore. Takisto je nižšia ako pri klasických radiátoroch, menej ako 50°C, čo nespôsobuje až také vírenie prachu, naopak, znižuje prašnosť na minimum. To znamená, že práve pre alergikov je tento typ vykurovania najvhodnejší.
Pri podlahovom kúrení je dôležitá správna voľba podlahoviny, nie každý druh je vhodný. Prijateľné sú veľkoplošné parkety s laminátovou alebo dyhovou vrstvou s hrúbkou do 7 mm alebo podlaha s keramickou dlažbou, teda materiál, ktorý má vysokú tepelnú vodivosť, dobrú akumuláciu tepla a vysokú trvanlivosť. Ak sa použijú parkety s kratšími a menšími rozmermi, je znížené aj riziko vzniku nepríjemných škár. Neodporúčajú sa bukové parkety, pretože buk reaguje na zmeny teploty oveľa rýchlejšie a viac ako ostatné dreviny. Dub býva oveľa stálejší. Najvhodnejšie je podlahu alebo koberce nalepiť priamo na betón. Minimálna životnosť systému je 50 rokov.
Pri vykurovaní časti domu radiátormi a časti podlahovým kúrením zvyšuje náklady aj výmenník pre podlahové vykurovanie, pretože každý systém pracuje v inom teplotnom režime. Podlahové kúrenie môže byť teplovodné alebo elektrické. Teplovodné vykurovanie je veľmi citlivé na kvalitu prevedenia a ešte pred definitívnym zaliatím betónom je nutné urobiť pri ňom tlakové skúšky. Pri inštalácii podlahového kúrenia by sa pred pokrytím rúrok lepiacim tmelom a následnými vrstvami malo kúrenie zahriať. Rozvody sa totiž teplom rozťahujú, a tak potrebujú priestor. Zanedbaním tohto postupu by mohlo dôjsť k narušeniu podlahy.
Problém tepelnej zotrvačnosti podlahového kúrenia sa dá vyriešiť tak, že v dome skombinujeme radiátory a podlahové kúrenie, tým spojíme výhody oboch systémov – obývačka, jedáleň, kuchyňa, kúpeľňa s podlahovým kúrením (v kombinácii s registrom na sušenie uterákov na stene), spálňa s radiátormi. V obývačke je vhodné doplniť stabilné podlahové kúrenie pružným zdrojom tepla – kozubom.
Výhody podlahového kúrenia
Nevýhody, riziká
Materiály rúrok podlahového vykurovania
Pri takomto spôsobe vykurovania sa používajú tieto materiály: PB (polybutén), PE-X (zosieťovaný polyetylén). Zosieťovanie sa uskutočňuje pri vysokej teplote pomocou peroxidu vodíka, v dôsledku čoho vzniká trojrozmerná sieť. Zosieťovaním sa vylepší najmä teplotná a tlaková odolnosť, ako aj rázová húževnatosť pri nízkych teplotách (-50 °C).
Systémy rúrkového podlahového vykurovania
Teplovodné podlahové vykurovanie možno realizovať dvoma spôsobmi. Prvým a zároveň najpoužívanejším je mokrý spôsob. Rúrky sú uložené v betónovom potere priamo nad tepelno-akustickou izoláciou. Betónová mazanina pri podlahovom vykurovaní sa zhoduje s bežne používanými betónovými mazaninami. Primiešaním plastifikátora P sa zlepší spracovanie zmesi, ako aj obtečenie rúrok. Na podkladový betón sa ukladajú systémové dosky z tvrdeného polystyrénu s objemovou hmotnosťou 50 kg/m3. Na vrchnej strane je nakašírovaná krycia fólia z PVC, ktorá zabraňuje preniknutiu vlhkosti z betónovej mazaniny pod tepelno-akustickú izoláciu. Obvodový zámok (pero-drážka) zaisťuje rýchle a kvalitné spojenie, čo zabraňuje vzniku zvukových a tepelných mostov.
Striedavé umiestnenie polí z výstupkami a prázdnych polí umožňuje vytvárať vzdialenosti medzi rúrkami od 5 cm a ich násobkov. Pozdĺž celej vykurovacej miestnosti sa medzi podlahu a stenu kladie okrajová izolačná páska. Plní funkciu akustickej vrstvy a tepelnej izolácie, pričom kompenzuje dilatáciu podlahy.
Veľmi zaujímavým, možno nepoznaným, je práve suchý systém podlahového vykurovania. Tento systém je možné inštalovať na stropy z masívneho dreva a drevených trámov bez použitia betónovej mazaniny. Základom tohto spôsobu je systémová doska z extrudovaného polystyrénu ESP. Na vrchnej strane dosky je nakašírovaná teplovodná hliníková fólia, ktorá slúži na upevnenie rúrok svorkami a na priečny rozvod tepla. Vykurovacia rúrka je pevne uložená vo vyfrézovaných drážkach s možným rozstupom 12,5 cm alebo 25 cm vo forme jednoduchého meandra. V oblastiach stĺpov, vetracích prestupov, pred rozdeľovačom a na vyplnenie prázdnych plôch, ktoré nemajú pravouhlý pôdorys, sa používa plná systémová doska.
Na rozloženie zaťaženia sa môžu použiť dve vrstvy sadrokartónových dosiek s hrúbkou 12,5 mm, ktoré spĺňajú minimálne bodové zaťaženie 1,0 až 1,5 kN/m2 a maximálnu teplotu 45 °C. Výška tohto systému predstavuje iba 55 mm bez krokovej izolácie a vrchnej podlahovej krytiny. Celková výška sa pohybuje od 80 mm do 120 mm v závislosti od miesta použitia (podlaha nad terénom, nad vykurovanou miestnosťou, nad garážou atď.)
Na rozloženie zaťaženia sa môžu použiť dve vrstvy sadrokartónových dosiek s hrúbkou 12,5 mm, ktoré spĺňajú minimálne bodové zaťaženie 1,0 až 1,5 kN/m2 a maximálnu teplotu 45 °C. Výška tohto systému predstavuje iba 55 mm bez krokovej izolácie a vrchnej podlahovej krytiny. Celková výška sa pohybuje od 80 mm do 120 mm v závislosti od miesta použitia (podlaha nad terénom, nad vykurovanou miestnosťou, nad garážou atď.)
Podlahové krytiny
Pri tepelnotechnickom výpočte podlahového vykurovania je nutné zohľadniť tepelný odpor podlahovej krytiny. Nezávisle od druhu a štruktúry smie tepelný odpor podlahovej krytiny vykazovať maximálnu hodnotu R = 0,15 m2 K/W. Podlahové krytiny z drevených parkiet sú pri podlahovom vykurovaní takisto vhodné, je však nutné počítať s tvorbou škár. Najvhodnejšie sú minerálne podlahové krytiny, ako je napríklad kameň, alebo keramické podlahové krytiny. Podlahy z plastov sú v zásade tiež vhodné. Odporúča sa lepenie plastových podlahových krytín. Textilné podlahové krytiny (koberec) by sa za účelom dosiahnutia lepšieho prestupu tepla mali zásadne lepiť. Hrúbka koberca nemá presahovať 10 mm.
Ponúkame Vám produkty od výrobcov
